Prečo sú dôležité hranice

Človek je ako strom. Ak ho zasadíte, on bude rásť. Dokonca aj zmohutnie, rozvetví sa a možno aj nejaké to ovocie zarodí. Bez pevne stanovených hraníc sa však zmení na samorast. Jeho potenciál je obrovský, ale je celkom možné, že sa neuplatní tak ako by sme si to predstavovali. Ak sa oň nebudete starať, strihať ho, podopierať a usmerňovať v raste, bude mať množstvo konárov, ale len minimum ovocia. Možno narastie krivo a možno sa dokonca zlomí. Podobne je to aj s dieťaťom.

Fenoménom moderného rodičovstva je takzvaná liberálna výchova, ktorá by podľa mnohých rodičov mala poskytovať priestor pre plný rozvoj potenciálu dieťaťa. Ide vlastne o akúsi výchovu – nevýchovu. Rodič tu plní len funkciu milujúceho opatrovníka, ktorý necháva deťom priestor pre rast a rozvoj. Ten sa však neraz uberie smerom, ktorý si rodina nepredstavovala ani v najhoršom sne. Prečo? Pretože dieťaťu chýbajú hranice.

Hranice dieťa ukotvujú

Dieťa je nesamostatný človek, ktorý nemôže fungovať vo výchovnom vákuu. K svojmu životu potrebuje systém. Potrebuje jasné a konkrétne pravidlá, ktoré mu napovedia, čo sa môže a čo nie, ktoré správanie bude pochválené, odmenené a ktoré sa stretne s nevôľou. Hranice dávajú dieťaťu návod na fungovanie v spoločnosti.

Hranice umožňujú predvídať

Dieťa bez hraníc nevie, čo bude zajtra, dokonca ani netuší, čo bude za hodinu. Nemá vodítka, podľa ktorých by sa orientovalo a tak mu zostáva len tápať. Neschopnosť predvídať správanie a reakcie okolia je frustrujúca, spôsobuje strach a úzkosť.

Hranice poskytujú bezpečie

Dieťa, ktoré pozná hranice, vie, čo môže od svojho okolia očakávať. Vzťahové osoby sú istým spôsobom čitateľné. Dieťa vie, že ak sa bude pohybovať v istých hraniciach, bude spokojné. Pozná dôsledky ich narúšania a samo sa môže rozhodnúť, či ich chce niesť.

Hranice budujú zodpovednosť

Hranice istým spôsobom pripravujú na život. Všetci musíme fungovať v systémoch. Dieťa vyrastajúce bez hraníc môže mať veľký problém pri zaradení do kolektívu školského zariadenia. Nedokáže totiž rešpektovať hranice, pretože ho to nikto nenaučil. Takéto dieťa sa stretne s bolesťou a nepochopením okolia. Je vnímané ako nezodpovedné, pretože si dôsledky svojich činov v skutočnosti neuvedomuje.

Fotografia: © bigstockphoto